Pandemonium! stavilo na jednoduchý koncept… bláznivosť.
A práve bláznivosť je jednou z najväčších predností hry.
Levely sú plné obrovských nepriateľov, lietajúcich plošín, trampolín, pascí, tajných miest a absurdných situácií. Kamera síce občas robí presne to, čo od nej nechceš, ale paradoxne aj to patrí k nostalgickému zážitku. Dnes by sme to nazvali „kamera je tragická“. Vtedy sme to nazývali „do piče, skoro som to dal!“
Grafika samozrejme zostarla. Veľmi. Postavy sú hranaté, textúry rozmazané a niektoré prostredia vyzerajú, akoby ich niekto nakreslil na papier a potom ich natiahol cez konzolu z roku 1994.
Ale práve v tom je kúzlo.
Pandemonium! nepotrebuje vyzerať realisticky. Má vlastný vizuálny štýl, ktorý je farebný, extravagantný a okamžite rozpoznateľný. Je to jedna z tých hier, pri ktorých si po pár minútach poviete:
„Toto je čistý PS1.“
Najväčšou devízou Pandemonium! však nie je technická stránka.
Je to atmosféra.
Pandemonium\! vyšlo v roku **1996**\. A áno… **v tom istom roku som sa narodil\.**
Keď si človek uvedomí, že táto hra má dnes už 30 rokov, je až absurdné, že ju stále dokážem zapnúť a okamžite ma preniesť späť do éry PlayStation 1\.
Vtedy boli na výslní mená ako **Crash Bandicoot, Spyro, Tekken či Resident Evil**\. PS1 mala neuveriteľnú zbierku hier a Pandemonium\! rozhodne nebolo tou najväčšou hviezdou konzoly\.
A možno práve preto je dnes také príjemné si naňho spomenúť\.
Nebola to hra, o ktorej by rozprával každý na školskom dvore\. Nebol to Tekken, kde sa každý hádal, kto je lepší – Kazuya alebo Paul\. Nebol to Crash, ktorého poznal prakticky každý\. A nebol to Spyro, ktorý si ukradol srdcia miliónov hráčov\.
**Pandemonium\! bolo tak trochu ten zvláštny kamoš v partii\.**
Nenápadný, trochu šialený, farebný a úplne svojský\.
A práve tým si ma získalo\.
Je neuveriteľné, že hra z roku **1996** dokáže aj po troch desaťročiach vyvolať ten istý nostalgický pocit ako hry, ktoré boli vtedy oveľa väčšie\. Nie kvôli grafike\. Tá už dnes samozrejme pôsobí archaicky\. Nie kvôli technickej dokonalosti\.
Ale kvôli **atmosfére**\.
Pandemonium\! je presne ten typ hry, pri ktorej si človek povie:
*„Toto už dnes jednoducho nevyrábajú\.“*
Je bláznivá, farebná, trochu chaotická a miestami poriadne frustrujúca\. Kamera si občas robí vlastný program a ovládanie vám dá veľmi jasne najavo, že ste vyrastali v ére, keď hry neľutovali vaše nervy\. 😂
Ale keď sa do toho dostanete, začne fungovať jej najväčšia zbraň – **charakter**\.
A možno práve preto sa na Pandemonium! po desaťročiach pozerá tak dobre.
Nie preto, že by dnes porazilo moderné plošinovky.
Ale preto, že moderné plošinovky už nedokážu úplne napodobniť ten pocit, ktorý sme mali ako deti pri zapnutí PS1.
Pandemonium! je presne ten typ hry, ktorý vám pripomenie dobu, keď sme nehodnotili FPS, rozlíšenie, ray tracing ani počet polygonov.
Hra bola buď zábavná, alebo nebola.
A Pandemonium! zábavné bolo.
Verdikt: 9/10 za nostalgiu, atmosféru a čistú PS1 energiu.
Dnes možno pôsobí trochu kostrbato a staromódne. Ale ak ste vyrastali na PS1, je veľká šanca, že po pár minútach budete mať ten zvláštny pocit, keď sa na chvíľu vrátite do obdobia, keď najväčším problémom vášho života bolo, že vám brat vybral pamäťovú kartu zo slotu.
Pandemonium! nie je dokonalá hra.
Je to však dokonalá spomienka.
P.S. "Pridajte prosím vás aj Pandemonium 2 na steam !!!!!"
